Možno vôbec stanoviť, že by bol v dejinách jeden rok, ktorý by sa dal označiť za najhorší? Práve tak bol totiž vyhodnotený rok 536, ktorý sa stal najhorším rokom pre život. Pravda je, že sa toho nestalo málo. A ak si teda myslíte, že práve končiaci rok bol zlý pre vás, verte, že môže byť horšie.
V uplynulých dvoch rokoch svet prekonal pandémiu koronaviru. Ako sa zdá, máme ju už za sebou, ale to neznamená, že sa nebudeme stretávať s ďalšími problémami a katastrofami. Ostatne aj väčšina prorokov nám neveští nič dobré. Dúfajme aspoň, že nás nečaká nič také strašné, ako bol údajne rok 536. Čo sa stalo?
536 – zlý pre všetky kúty sveta
Rok 536 bol rokom, ktorý sa vyznačoval niekoľkými dôležitými udalosťami. Došlo napríklad k výbuchu sopky Krakatau a tento výbuch bol jedným z najsilnejších v histórii. Jeho dôsledky boli cítiť po celom svete. Sopka vybuchla v septembri roku 536 a spôsobila významné zmeny klímy a ničivé zemetrasenie.
V tom istom roku došlo vo východnom Ríme k invázii barbarských kmeňov do Rímskej ríše, čo viedlo ku kríze, ktorá trvala niekoľko rokov. Východná ríša bola nakoniec dobytá a mnoho jej obyvateľov bolo zabitých alebo unesených.
Ľudstvu zostáva iba sto rokov. Potom vyhynie ako obyvatelia Veľkonočného ostrova, tvrdí slávny vedec
Katastrofa sa nevyhla ani Japonsku, kde bola v roku 536 zahájená výstavba chrámu Horyu-ji. Chrám je považovaný za najstarší dochovaný chrám v krajine a je dodnes vyhľadávanou turistickou atrakciou.
Jeden „lepší“ rok za druhým
Hoci sa historici nemôžu zhodnúť na tom, ktorý rok bol v dejinách najhorší, práve rok 536 n. l. je horúcim adeptom. Aj keď takých rokov bolo viac: Napríklad v roku 1347 dorazil do Európy čierny mor, ktorý sa začal neúprosne šíriť a potkany a blchy nakazené dýmejovým morom spôsobili nebývalú skazu jedného kontinentu, keď zomrelo vyše 20 miliónov ľudí.
Rok 1918 sa zase vyznačoval pandémiou španielskej chrípky, ktorá sa rozšírila po celom svete. Začínala miernymi príznakmi, ako je zimnica a horúčka, ale končila smrťou, keď sa udusilo viac ako 50 miliónov ľudí na celej planéte. Zabudnúť by sme nemali ani na druhú svetovú vojnu. Podobné katastrofy, pandémie, martyria alebo prírodné pohromy potom postihli aj iné časti planéty.
Víťazom je napriek tomu rok 536
Michael McCormick je historikom a profesorom na Univerzite Harvard. Je považovaný za jedného z najvýznamnejších odborníkov na históriu stredoveku a jeho výskum sa zameriava na mnoho rôznych oblastí, vrátane environmentálnej histórie, dejín kultúry a dejín vzťahov medzi Európou a Blízkym východom. Profesor McCormick je tiež autorom veľkého množstva publikácií a jeho práca bola ocenená mnohými prestížnymi cenami. Jeho výskum má zásadný význam pre pochopenie dejín stredoveku a jeho význam pre súčasnosť.
A práve tento historik skúmal, čo sa stalo v roku 536. Niektoré záznamy historikov a politikov z tej doby hovorili o neprítomnosti slnka a o záhadnej hmle, ktorá sa zniesla na Európu, Blízky východ a Áziu. Prírodných indícií však bolo potrebných viac. Nakoniec viedli k tomu, že okrem všetkých vyššie spomenutých udalostí bol „dlhotrvajúci deň“ spôsobený obrovskou sopečnou erupciou.
Nové dôkazy z ľadovcov a letokruhov stromov naznačujú, že k nej došlo na Islande. Michael McCormick potom dokázal, že sopečný popol pokryl oblohu, a to pomocou unikátnej techniky testovania ľadu na ľadovcoch v Grónsku a na Islande a vo švajčiarskych Alpách.
Takže vidíte, máme sa stále veľmi dobre.
