V talianskej provincii Viterbo sa rozkladá hustý zelený park porastený machom. Návštevníka čaká prechádzka presýtená tajomnou atmosférou. Ocitne sa ako v rozprávke o netvoroch a obludách alebo v príbehu o mytologických postavách. Možno ho niektorá príšera aj vydesí. Podivné bytosti však sú nemí svedkovia smutného príbehu, ktorý rozpráva svojimi desivými alebo zasmušilými výrazmi.
Temný park netvor
Posvätný háj (Sacro Bosco), ktorému sa hovorí Park netvor (Parco dei Mostri), leží neďaleko mesta Bomarzo v zalesnenom údolí pod hradom Orsinov. Založil ho v 16. storočí významný taliansky šľachtic P. F. Orsini známy ako Vicino. Orsini bol kapitánom jednotiek žoldnierov, ktorí slúžili monarchom a najmä pápežovi počas renesančných vojen. Bol aj mecenášom umenia. V krutej vojne stratil svojho veliteľa, najbližšieho priateľa a potom bol niekoľko rokov vojnovým zajatcom v Nemecku. Krátko po návrate domov mu zomrela jeho milovaná manželka Giulia Farnesa. Zdrvený Orsini si nechal vybudovať záhradu, aby sa vyrovnal s hlbokým smútkom a melanchóliou a zbavil sa spomienok na krvavú vojnu. Strašidelné bytosti sú zosobnením jeho osobných démonov, ktorí sa zrodili zo životných tragédií.
V Amazonke žije obrie monštrum, vedci ho popierajú, hoci bolo videné
Bizarné aj fascinujúce
Do parku vstúpi návštevník prastarým kamenným oblúkom. Pár schodov ho zavedie do lesíka, ktorý vo svojej zeleni skrýva dvadsaťštyri obrých sôch z kameňa obrastených machom. Obostre ho zvláštne ticho, v ktorom sa tu a tam ozve spev vtákov, bublanie potôčikov alebo fontánky, ktoré len pozdvihnú kúzlo tajomnej prechádzky. Potom sa zrazu vynorí obria morská príšera s otvorenou papuľou, akoby chcela votrelcov pohltiť. O kúsok ďalej bije obor svoju obeť na kusy. Na svojej prechádzke stretne obrieho slona, ako zabíja rímskeho vojaka. Návštevník ide ďalej a na cestičke sa na neho posmešne škerí škriatok, zo stĺpa ho pozoruje démon. Morský Neptún sa hnevá, zrejme z návštevníka radosť nemá. Aj ďalšie monštrá zobrazujú násilie a hnev. V záhrade tiež stojí pokrivená stavba so šikmou podlahou, ktorá má návštevníka zmiasť. Údajne najdesivejším dielom je obrovská hlava boha podsvetia s otvorenou pusou, ktorá akoby kričí: „Vstup dovnútra, ak sa odvážiš.“ Hovorí sa jej papuľa pekla. Na hornej pere má nápis „Tu všetok rozum odchádza“.
Svetlá stránka pochmúrnej záhrady
Orsini poveril návrhom na vytvorenie parku svojho priateľa, slávneho architekta a maliara p. Ligoria. Figúry netvor v nadživotnej veľkosti sú vytesané do skaly alebo do blokov sopečného kameňa. Celé dielo trvalo takmer tridsať rokov a bolo dokončené v roku 1552. Zhruba po dvadsiatich rokoch od založenia parku bol v jeho hornej časti postavený Chrám večnosti na počesť jeho manželky. Vraj to naznačuje, že sa Orsini zo svojho smútku zotavil. Aj niektoré postavy z mytológie už majú na tvárach ľahký úsmev. Orsini zomrel v roku 1583. Po jeho smrti zostal park opustený a postupne zarastal. Ani neskorší majitelia sa oň nestarali. Spustnutá a strašidelná záhrada vzbudzovala strach, rozprávali sa o nej hororové príbehy o násilí, hrozných činoch pôvodného majiteľa, strašidlách a oživených netvoroch. Niet divu. Zub času vryl do tvárí sôch hlboké jazvy, ktoré ešte umocňujú ich strašidelný charakter.
