Harriet Tubman dokázala vo svojom živote veľké veci. Nielen, že sa vyslobodila z otroctva, ale aj pomocou takzvanej podzemnej železnice umožnila slobodný život ďalším desiatkam otrokov. Prezývalo sa jej Čierny Mojžiš. Aký bol jej život?
Harriet Tubman (1822 až 10. marec 1913) bola americká černošská abolicionistka a filantropka. Počas občianskej vojny pracovala ako špiónka Únie. Počas jednej akcie, ktorá prebehla v prvých júnových dňoch roku 1863, sa jej podarilo naraz zachrániť až 750 utečencov.
Narodená v okovoch
Harriet Tubman sa v skutočnosti narodila ako Araminta Ross, a to okolo roku 1822 v Dorchester County v Marylande. Jej rodina ju prezývala Minty. Rodičia Harriet a Ben mali celkom deväť detí, Minty bola v poradí piata. Narodila sa do otroctva. Jej majiteľ, farmár Edward Brodess, ju už v šiestich rokoch poslal do inej rodiny ako pestúnku. To mu vynieslo šesťdesiat dolárov ročne.
Najluxusnejší swingers klub na svete: Vedie ho nová sexi kurátorka!
Minty to však vyslovene odmakala. Musela zostať nahor celú noc, aby zabezpečila, že dieťa nebude plakať a nevzbudí matku. Keby v službe zaspala, čakalo by ju bičovanie. Za chladných nocí tak musela strkať prsty na nohách do chladnúceho popola v krbe, aby sa aspoň trochu zahriala. V tej dobe sa jej najviac cnelo po matke. A nie je sa čomu diviť. Od novej rodiny Cookových sa jej dostávalo len toho najhoršieho zaobchádzania. Raz ju poslali skontrolovať pasce na pižmone. Aby sa k nim dostala, musela sa prebrodiť ľadovou vodou, z čoho ochorela osýpkami.
Nakoniec ju ale poslali späť domov. Lenže ani tam sa situácia nezlepšila. Keď sa snažila v trinástich rokoch zabrániť bielemu majiteľovi obchodu v prenasledovaní otroka, bola udrená do hlavy dvojkilovým závažím. Mala zlomenú lebku. Do domu ju odniesli zakrvavenú av mdlobách. Keďže však nemala vlastnú posteľ, musela sa uspokojiť s lavičkou pri tkáčskom stave. Následky zranení si niesla celý život, trpela záchvatmi.
Útek z otroctva
Harriet sa v roku 1844 neformálne vydala za Johna Tubmana, slobodného černocha. Napriek tomu zostala aj naďalej otrokyňou. Ako jedna z mála v tom čase nepracovala v domácnosti, alebo na plantáži, ale ťažila drevo, čo jej ale na druhú stranu umožnilo dopodrobna sa zoznámiť s lesmi a močiarmi Marylandu a od robotníkov vypočuť poviedky a skazky o akejsi tajomnej podzemnej železnici. Títo muži totiž vo svojom živote spoznali viac, než len lesy a plantáže. Ich kontakty siahali až do New Jersey, a čo bolo najdôležitejšie, poznali belochov, ktorí boli vždy ochotní pomôcť.
Po smrti jej pána Edwarda Brodessa pre Harriet nastali ďalšie ťažké chvíle. Farma bola zadlžená až na pôdu, a tak hrozilo, že vdova predá otrokov za hotových, a tí potom poputujú na plantáže na juhu. Hovorilo sa, že byť otrokom v Marylande je za trest, ale v porovnaní s južnými plantážami to bolo ešte znesiteľné. Bolo to teraz, alebo nikdy. Dom sa zmietal dočasne v chaose, takže sa jej naskytla perfektná chvíľa pre útek. Čakalo ju 144 kilometrov cesty hlbokými lesmi. Cieľom bola Pensylvánia. Keď konečne dorazila na určené miesto, mala pocit, ako by sa zbavila ťažkého závažia. Strach z opätovného zajatia pominul. Napokon bola slobodná žena. Pripadala si ako v nebi.
Čierny Mojžiš podzemné železnice
Akonáhle sa Harriet ocitla na slobode, prisahala, že sa vráti do Marylandu za svojou rodinou a priateľmi. Nasledujúcich desať rokov tak strávila cestami tam a späť, počas ktorých oslobodila 70 ľudí. Slávny abolicionista William Lloyd o nej hovoril ako o Čiernom Mojžišovi, pretože na svojich misiách nestratila jedinú živú dušu, a to bola pritom vyzbrojená len malou puškou.
Harriet sa nakoniec stala oficiálnym „strojvedúcim“ podzemnej železnice, čo bola vlastne trasa, kadiaľ sa na slobodu dostávali otroci. Do bezpečia chcela previesť aj svojho manžela Johna, ten sa však znova oženil a zostal v Marylande. Dôvtip a vynaliezavosť jej tiež pomohli v práci špiónky pre Úniu.
Mikuláš Černák.Slovenský masový vrah,mal vyvraždiť za celý autobus ľudí ?
Zdravotnou sestrou v čase občianskej vojny
Počas občianskej vojny sa z Harriet stala zdravotná sestra v nemocnici Hilton Head v Južnej Karolíne. Tam sa starala o podvyživených a chorých otrokov, ktoré sa snažila uzdraviť bylinnými prípravkami. Akonáhle nabrali silu, zohnala im prácu, tentoraz ale ako slobodným jedincom. V roku 1863 ju plukovník James Montgomery požiadal, či by nedokázala zhromaždiť skupinku spoľahlivých zvedov, ktorí by do únijnej armády verbovali nové bránky.
Po vojne sa začala venovať aktivizmu. Dožadovala sa zrušenie otroctva, potlačenie rasizmu a priznanie volebného práva ženám. Na sklonku života otvorila, s pomocou miestneho černošského kostola, domov pre starých a nemajetných černochov. Čoskoro sa do tohto zariadenia nasťahovala sama. Zomrela v roku 1913 na zápal pľúc.
