
Staroveké vírusy, ktoré boli po desiatky tisíc rokov uzavreté v ľade, môžu aj po rozmrazení infikovať moderné organizmy. Dokázali to vedci v novej štúdii, v ktorej oživili starobylé vírusy, z ktorých najstaršie zostali nečinné takmer 50 000 rokov, ako uvádza web Advanced Science News.
V stále rýchlejšie topiacom sa permafroste možno nájsť mnoho neobvyklých živočíchov. Pozornosť priťahujú predovšetkým dobre zachovalé pozostatky dnes už vyhynutých druhov. V rokoch 2017 a 2018 boli v Jakutsku nájdené mláďatá jaskynných levov a predtým v rovnakej oblasti dobre zachovaný nosorožec srstnatý.
Pod ľadom sa však skrývajú aj niektoré rozhodne menej priateľské organizmy, a to vírusy. A čo horšie, ako sa ukazuje, ani tisíce rokov pobytu v mraze im nijako zvlášť neuškodili, pretože môžu organizmy stále infikovať. Vedci to otestovali tak, že vzkriesili dávne vírusy a konfrontovali ich s modernými amébami. V súčasnosti nie je jasné, či tieto prastaré vírusy môžu infikovať zvieratá alebo človeka, ale vedci zdôrazňujú, že potenciálne predstavujú riziko pre verejné zdravie. Popis a výsledky štúdie vyšli v časopise Viruses.
Inkvizícia otvorila tajný archív: Hrôzy páchané na mníškach za múrmi kláštora otriasli svetom
Hrozba skrytá pod ľadom
Permafrost alebo večný mráz je skutočne pokladnicou potenciálnych neobvyklých nálezov. V poslednej dobe boli vďaka jeho konzervačným schopnostiam nájdené desiatky zástupcov dávno mŕtvych druhov. V určitých situáciách sa však môže ukázať, že to, čo sa v permafroste nájde, je pre aktuálne žijúce organizmy nebezpečné, dokonca aj pre človeka. Stačí tu spomenúť napríklad baktérie, vrátane tých, ktoré sú zodpovedné za infekcie antraxu, ktoré sa môžu na Sibíri uvoľniť, ako píše server Phys.
Globálne otepľovanie bohužiaľ postupuje. A jeho priamym dôsledkom je, že sa rozsah topenia večne zamrznutej pôdy zväčšuje a tento proces sa zrýchľuje. To potenciálne umožňuje únik stále väčšieho počtu mikróbov, ktoré sú nebezpečné aj pre človeka. Niektorí vedci sa dokonca domnievajú, že niektoré z týchto mikróbov môžu mať pandemický potenciál.
Vírus z obdobia pred takmer 50 000 rokmi
Niekedy však k vyvolaniu takejto potenciálnej hrozby prispievajú sami ľudia. Nedávno vedci urobili ďalší objav. Zo sibírskeho permafrostu tu totiž vyniesli na povrch vírusy, ktoré tu prebývali odhadom 50 000 rokov. Ešte viac šokujúce však je, že po ich oživení sa ukázalo, že sú stále schopné byť infekčné. Podarilo sa im to vo vzťahu k jednobunkovým amébam. Zo zrejmých dôvodov to môže vyvolať obavy o verejné zdravie, ak by sa takéto vírusy nejako vymkli kontrole.
Vek nájdených vírusov sa pohyboval od 27 000 do celých 48 500 rokov, čo z nich robí zďaleka najstaršie vírusy, ktoré kedy boli vzkriesené. Medzi všetkými nájdenými vírusmi sa vedcom podarilo identifikovať až 13 typov vírusov. Boli nájdené na rôznych miestach. Niektoré z nich prežili ukryté vo vlne mamutov, zatiaľ čo iné prežili do dnešných dní v zmrznutých vnútornostiach sibírskeho vlka.
Vedci však narazili na stopy mnohých ďalších vírusov. Ak teda prežili tie, ktoré môžu nakaziť améby, mohlo by to znamenať, že niekde potenciálne existujú ďalšie, pripravené infikovať prinajmenšom človeka, pokiaľ by boli vytiahnuté a uvoľnené. Zatiaľ však zostáva záhadou, aký vplyv by na vírusy z obdobia pred tisícročiami malo súčasné UV žiarenie, svetlo, hladina kyslíka v atmosfére alebo teplota. Zdá sa však, že s postupujúcim globálnym otepľovaním sa miera ohrozenia zvyšuje.
Zdroj: redakcia, mdpi.com, phys.org, advancedsciencenews.com