Spojenie medzi rôznymi oblasťami mozgu, ktoré sú zodpovedné za spracovanie jazyka, závisí od toho, v akom jazyku ste vyrastali.
Rodný jazyk človeka môže ovplyvňovať to, ako sa v jeho mozgu vytvárajú spojenie medzi rôznymi centrami spracovania informácií, ukazuje nová štúdia skenovania mozgu.
Pozorované rozdiely v týchto štruktúrach jazykových sietí súviseli s jazykovými charakteristikami rodných jazykov účastníkov štúdie: Nemčina a arabčina.
„Rozdiel, ktorý sme tam našli, by teda nemal byť spôsobený odlišným etnickým pôvodom, ale skutočne jazykom, ktorým sa hovorí,“ uviedol pre portál Live Science Alfred Anwander, výskumný pracovník z nemeckého Inštitútu Maxa Plancka pre ľudské kognitívne a mozgové vedy, ktorý štúdiu viedol. Výskum bol vo februári zverejnený online v časopise NeuroImage.
Napriek tomu, že jazyková sieť rastie a stáva sa jednou z najsilnejších sietí v mozgu, jej spojenie sú pri narodení slabé. Ako sa učíme hovoriť, posilňujú sa väzby medzi jednotlivými oblasťami mozgu, ktoré sú zodpovedné za rôzne typy spracovania jazyka, ako je rozpoznávanie slov zo zvukov a interpretácia významu viet, vysvetlil Anwander.
Inkvizícia otvorila tajný archív: Hrôzy páchané na mníškach za múrmi kláštora otriasli svetom
Rôzne jazyky môžu niektoré typy spracovania jazyka zaťažovať viac ako iné. Vedci chceli zistiť, ako tieto rozdiely ovplyvňujú tvorbu spojenia v mozgu.
Predchádzajúce štúdie upozornili na oblasti mozgu, ktoré sa aktivujú pri spracovaní jazyka. Tie sa nachádzajú predovšetkým v ľavej hemisfére, hoci pri sluchovom spracovaní sa zapájajú obe strany mozgu a oblasť, ktorá posudzuje dôraz a intonáciu pri výslovnosti slov, je umiestnená v pravej hemisfére.
Štúdia zahŕňala 94 účastníkov. Polovica z nich hovorila iba nemecky a druhá polovica hovorila iba arabsky a nedávno sa usadila v Nemecku. Hoci hovorili rôznymi jazykmi a vyrastali v rôznych kultúrach, účastníci boli veľmi vyrovnaní z hľadiska ďalších faktorov, ktoré môžu ovplyvniť zapojenie mozgu, ako je vek a úroveň vzdelania.
Snímky mozgu boli získané pomocou „difúznej magnetickej rezonancie“, ktorá sleduje smerovú pohyblivosť molekúl vody, aby bolo možné identifikovať štruktúry, ako sú axóny, po ktorých sa voda môže ľahko pohybovať.
Snímky odhalili, že rodení hovorcovia nemčiny vykazovali v porovnaní s hovorcami arabčiny zvýšenú konektivitu v oblastiach ľavej hemisféry, ktoré sa podieľajú na spracovaní jazyka. Anwander poznamenal, že nemčina je považovaná za syntakticky komplikovanú, čo znamená, že zmysel vety sa získava menej z poradia slov a viac z gramatických foriem slov. Slová, ktorých význam na sebe závisí, sa tak môžu nachádzať na opačných koncoch vety. Oblasti syntaktického spracovania sa nachádzajú prevažne vo frontálnych častiach ľavej hemisféry, takže vyššia konektivita v rámci ľavej hemisféry dáva zmysel, povedal.
Naproti tomu arabčinu Anwander opísal ako sémanticky zložitú – zatiaľ čo poradie slov vo vete zostáva pevnejšie, významy slov môžu byť náročnejšie na dekódovanie. Vedci pozorovali u arabsky hovoriacich osôb zvýšenú konektivitu medzi ľavou a pravou hemisférou, ktorá túto skutočnosť odrážala.
Je možné, že jazyková sieť utváraná prvým jazykom človeka môže ovplyvňovať aj ďalšie nejazykové kognitívne schopnosti, uviedol Anwander. Napríklad pamäť nemčinára môže byť ovplyvnená tým, že musí počuť celé vety a až potom rozoberať ich význam.
David Green, emeritný profesor psychológie na University College London, označil prácu za „technicky dokonalú“, ale vyjadril výhrady. Okrem jazykových vlastností jazyka môžu mozgové siete formovať aj kultúrne rysy konverzácie, napríklad to, ako ľudia používajú gestá, uviedol v e-maile pre Live Science.
Štúdia tiež nepokrývala všetky oblasti mozgu zapojené do spracovania jazyka, ani nezahŕňala meranie mozgovej aktivity, ktoré by bolo možné porovnať u rôznych jedincov. „Potrebujeme pochopiť rozmanitosť spôsobov, akými môže mozog riešiť danú úlohu, a povahu tejto rozmanitosti u jednotlivých osôb,“ povedal.
Anwander však vidí v tomto smere výskumu potenciál a uvažuje, či by bolo možné predpovedať rodný jazyk jedinca na základe skenovania mozgu. On a jeho kolegovia by radi rozšírili štúdiu na ďalšie jazyky, aby to zistili.
Zdroj: livescience.com, NeuroImage
