Pestné kliny z obdobia prvej migrácie človeka z Afriky, škrupiny vyhynutých pštrosov alebo jedinečná kolekcia skalných rytín. To sú unikátne nálezy odkryté pri výkopových prácach v dvoch oblastiach Sultanátu Omán.
Medzinárodný tím vedený Archeologickým ústavom AV ČR, Praha úspešne zakončil tretiu výkopovú sezónu v Ománe. Vďaka unikátnym nálezom vedci okrem iného prispejú k rekonštrukcii klímy a histórie najväčšej piesočnej púšte sveta.
Na výkopových prácach v dvoch oblastiach Sultanátu Omán sa podieľalo 21 archeológov a geológov z 10 krajín. Prvý expedičný tím pôsobil v provincii Zufár na juhu krajiny. Výskum vykonával uprostred dún púšte ar-Rubʿal-Chálí v novo objavených lokalitách bohatých na kamenné nástroje.
Vedcom sa podarilo nájsť napríklad pästné kliny, ktoré pochádzajú z obdobia prvej migrácie človeka z Afriky pred zhruba 300 tisíc až 1,3 milióna rokov. „Výskum kamenných nástrojov z obdobia staršej doby kamennej v južnom Ománe umožní mapovať postupné šírenie osídlenia z Afriky do Eurázie, kedy Arábia slúžila ako prirodzený migračný koridor,“ hovorí vedúci terénnych prác v Zufári Jeffrey Rose z Ronin Institute v USA.
Inkvizícia otvorila tajný archív: Hrôzy páchané na mníškach za múrmi kláštora otriasli svetom
Expedícia tiež datovala sled sedimentálnych vrstiev s kamennými nástrojmi tzv. „núbijskej kultúry“ z obdobia pred 100–70 tisíc rokmi. Tímu významne pomohol Anthony Marks z USA, ktorý kultúru v Sudáne popísal.
Časové údaje archeológom poskytnú cenné informácie ohľadom rozšírenia anatomicky moderného človeka (Homo sapiens) z Afriky. Súčasťou tímu boli aj dvaja odborníci na kamenné nástroje z Archeologického ústavu AV ČR, Brno.
Počas expedície sa podarilo objaviť medzi až 300 m vysokými dunami škrupiny vyhynutých pštrosov, fosílnu dunu a staré koryto rieky z obdobia, kedy bolo v Arábii výrazne vlhšie podnebie.
„Naše nálezy, za podpory štyroch rôznych datovacích metód, poskytnú cenné dáta pre rekonštrukciu klímy a histórie najväčšej piesočnej púšte sveta. Prírodné podmienky formovali aj praveké osídlenie a my sa snažíme študovať ľudskú adaptabilitu na zmeny klímy,“ hovorí vedúci expedície Roman Garba z Archeologického ústavu AV ČR, Praha.
Archeológovia pri práci využívali špeciálne datovacie metódy. „Rádiouhlíkové datovania a datovania pomocou kozmogénnych rádionuklidov vykonávame v spolupráci s Ústavom jadrovej fyziky AV ČR, ktorý novo sprevádzkoval prvý hmotnostný urýchľovačový spektrometer (AMS) v ČR, ktorý umožňuje špičkový výskum v oblasti týchto datovacích metód,“ dopĺňa vedec.
Archeológovia v regióne skúmali aj 2000 rokov staré rituálne kamenné monumenty – tzv. trility, ktoré sa vyskytujú v južnej Arábii. Pomocou rádiouhlíkového datovania a časopriestorovej analýzy tím zisťuje možné migrácie starovekých komunít, ktoré monumenty využívali.
Druhá expedícia
Druhý expedičný tím operoval v oblasti Duqm v strednom Ománe. V lokalite Nafūn pokračoval vo výkopových prácach na neolitickej hrobke datovanej do obdobia 5000 – 4600 rokov pred n.
„To, čo tu nachádzame, je unikátne v kontexte celej južnej Arábie. Megalitická štruktúra ukrývajúca dve kruhové pohrebné komory odhalila kostrové pozostatky minimálne niekoľkých desiatok jedincov. Izotopové analýzy kostí, zubov a mušlí nám pomôžu zistiť viac o strave, prírodnom prostredí a migráciách pochovanej populácie,“ vysvetlila ďalšia vedúca expedície Alžbeta Danielisová z Archeologického ústavu AV ČR, Praha.
Neďaleko od hrobky dokumentoval taliansko-francúzsky tím jedinečnej kolekcie skalných rytín rozprestierajúcich sa na 49 skalných blokoch, ktorých odlišné štýly s rôznym stupňom zvetrávania zobrazujú dobu osídlenia od 5 tis. rokov pred n. l. do 1 tis. n. l. Vedci tiež skúmali lokalitu výroby kamenných nástrojov z obdobia neskorej doby kamennej.
Zdroj: Archeologický ústav, Praha, AV SR
